Priplietol sa Napoleon:

     Hned rano smerujem do nedalekeho Calais. Dominanta na vyberzku je velky majak, s ktoreho je krasny vyhlad do Anglicka. To ma vsak nezaujima. Hned vedla majaka su pozostatky nemeckej pozorovatelne spolu s pozostatkami bunkrov. A samozrejme niektore plochy su sukromne a tak sa po nich prehanaju ovce. Volaktore som musel nakopnut do pr… zadnej casti aby sa uhly, ovce blbe sa mi furt pchali do zaberu. Nedaleko odtial fungoval aj tzv Mamuth radar. Nieco podobne ako Wurzburg az nato ze tento bol niekolkonasobne vacsi. Samozrejme zostal z neho uz len podstavec… Ale mna potesil aj ten, no prekvapenie – bol na surkomnom pozemku a tak som ho obdivoval z 300 metrov…Poslat tam komunizmus by sa zislo :)

     V tejto oblasti Calais, v ktorej si Hitler myslel ze spojenci spravia vylodenie sa nachadza velmi vela obrannych opevneny… a uplne inej miery ako v normandii. Obrie delostrelecke baterie spolu s Rail gunom si tu nasli svoje miesto. Jedno museum – The Todt Museum je presne o tom. Pevnost prerobena na nadherne museum. Zaujimavostou je ze to ma sukromnik a vobec nie je dotovany statom, vsetko co v nom ma si zaobstarava sam. A to som este nespomenul ze na dvore ma jedno Rail gun… jedno z najvacsich diel, ake nemecko cez druhu svetovu pouzivalo, presunovalo sa na samostatnom vagone. Toto vsetko bolo namierene na uzinu v Calais. Prehodil som s nim par slov, hovoril ze stale rozsiruje zbierku a snazi sa udrzat aspon to co uz ma… nadhera, dalsi fanatik, a tak som mu okrem vstupneho dal dobrovolny prispevok, povedal ze nabuduce ked pridem bude mat nove kusky… a ze sa mam urcite zastavit. Nemusi hovorit dva krat, to co mal v nutry bolo neskutocne… nadhera… Po ceste dalej smerujem este na prilahle plaze, kde su stopy bunkrov, ktore mali celit vylodeniu no nikdy sa tak nestalo…

     Nastal cas opustit frantikov no v ceste mi stalo este jedno mesto. Dunkirk. Miesto uniku obrovskeho poctu spojencov pri nemeckej ofenzive belgicka a francuzska. Presiel som si iba centrum, nakolko som nemal vela casu a zastavil san a vybezku pristavu aby som zhliadol aj pobrezne casti mesta. Bohuzial ako vacsina miest uplne znicenych, boli nanovo postavene a stopy zostali minimalne.

     Pri vchadzani do Belgicka rozmyslam nad dvoma variantami. Bud smerujem priamo do Hollandska alebo si zajdem 80 km a obzriem si Waterloo. Bojisko Napoleona a jeho najslavnejsia porazka. Neviem ci Belgicko este navstivim a tak som sa rozhodol si to tam obzriet. Je to len kusok pod Brusellom a vedie tam dialnica a tak som sa vobec nezdrzal. Najst bojisko nie je vobec tazke, vzhladom nato ze ma niekolko kilometrov stvorcovych. Muzem sa nachadza skoro v strede a dominuje mu gulata pyramida na ktore na vrchu je lev. Hned vedla je museum. A hned citit zmenu. Teta pri listkoch vybalila na mna vybornu anglistinu a tak s usmevom na tvari a lahsi o 8 euro pochodujem na vrch pyramydy co je tusim 226 schodov pricom jeden je ako dva normalne. Skusil som to vybehnut klusom ale po tretom som si to rozmyslel :) dokonca som si v polovicke dal pauzu, ved infarkt chodi necakane :)

     Na vrchu je nadherny vyhlad spolu s mapou bojiska a clovek dostane lepsiu obrazovu predstavu ako to tam mohlo vyzerat. Pocasie nebolo zle a tak som si tam hore pekne oddychol. Rozhodnut sa ist si toto bojisko obzriet sa ukazala ako ta spravna volba. Je tam toho viac, ale pre nedostatok casu som sa uspokojil s tym co som videl. Ono nakoniec Napik neni uplne to comu sa venujem. :)

     V ceste uz nic nestoji aby som dosiel do Hollandska. Krajiny ktoru dobre poznam. Prezil som tu nejaky ten cas ked som tu pracoval na lodi. Vedel som co, ako a kde a to ulahcilo vela veci. Dokonca som smeroval do Arnhemu, kde sme mali domovsky pristav. Prechadzat sa znovu ulickami mesta bolo po rokoch super. Pamatal som si ho velmi dobre, nebolo treba ani mapu. Jediny problem v Hollandsku je ubytovanie. Housing je u holandanov velmi drahy a tomu odpovedali aj ceny v hoteloch. Dovolit som si to uz nemohol a tak sa vecer zmenil na hladanie vhodneho noclahu. Bola dost zima a tak som nechcel spat v stane. Nasiel som si odpocivadlo na dialnici medzi kamionmy a tam som to zapichol. V restike som si naplanoval posledny den vypravy do poslednej bodky, nakolko ma toho cakalo asi najviac a bolo potrebne to zosuladit. Noc bola uplne v pohode a celkom dobre som sa v aute vyspal. Hned rano smerujem do mesta. Nikomu asi nemusim hovorit co znamena operacia Market Garden a bitka o Arnhemsky most. Vysadok spojencov v Holandsku a snaha ukoncit vojnu do vianoc – no neuspesne. Most som si pamatal velmi dobre, a este ked som robil na lodi, som si ho cely obzrel. Prechadzka po centre bola nevyhnutna na zaklade spomienok…

     Moje dalsie kroky viedly severozapadne od mesta, kde sa zas a znova rota E stretla z nemcami na mieste zvanom krizovatka. Prekvapivy utok na oddychujucich nemcov bol jednym z mala vitazstiev a prekvapeni nemcov pri tejto operacii. Toto miesto okrem noveho asfaltu zostalo viacmenej nezmenene. Dokonca som si hodil aj kratky sprintik, ktorym utocila rota E na krizovatku, a netrenovanemu cloveku to robi pekny problem… :) ale zvladol som to. Pred tym ako uplne opustim Holandsko bolo este jedno miesto, ktore som mal v zozname. Osamela farma, myslim ze chovali kone, kde sa Major Winters odfotil pred branou a ja som si povedal ze by bolo celkom zaujimave spravit to iste 65 rokov po. Vysledok je TU… :)

     Byt 65 rokov spat, tato veta by zacinala – Warning – Now you entering enemy territory! :) Rok 2009 je vsak uplne o niecom inom a tak do nemecka vstupujem na zaklade malej tabulky Deutchland. Reku ok sak co ine.. Siniem si to na fabii tazkych 110 na dialnici s 3mi prudmi a neobmedzenou rychlostou a otvoril som si aj okno nech vida ze idem :) Ale vazne, cesta po nemecku bola velmi prijemna a nicim nerusena, dialnice kvalitne a rychle, a ako by sa ma vsetci bali ale uhybali sa mi z cesty jako keby isiel hmm sam Polo-X :) Asi poculi ze slovaci uz tiez maju tajnu zbran muahahaaa. (zevraj je to chut pracovat, no mne sa nejako vyhyba :)

     Moja prva zastavka je Mittelbau Dora, tabor, ktory bol v utrobach jaskyne a sluzil na vyrobu rakiet V1 a V2. Problem je ten, ze dnes je v tej hore kamenolom a bez informacnych tabul som ani s pomoci satelitu a gps netrafil dany tabor. Pomotal som sa po kamenolome, lokalny na mna nepozerali moc priatelsky, neviem preco ale ti nemci maju taky divny kukuc… vylozil som to co som den predtym v holandsku nalozil – recyklovany mekdonald a siel som dalej. Casovu stratu som si nemohol dovolit, no stvalo ma to pretoze toto som chcel velmi vidiet. Vlastne to bol jediny neuspech mojej celej expedicie a tak som to bral ako povinne straty. Kusok odtial som mal dalsiu zastavu, predposlednu ale tu nebol problem najst. Islo o koncentracny tabor Buchenwald. Lezi na kopci nad mestom Weimar a dominuje mu obrovsky majak ak to mozme tak nazvat. Trosku chaoticky spravene odbocky ale dorazil som tam poobede. Cely kopec nesie stopy a clovek by potreboval viac casu prejst to cele. Navstivil som tam pomniky, spominany majak a vydal som sa priamo do tabora. Je to velmi velke, spolu s prilahlymi budovami pre straze a nemecke vojsko, nastupisko to zaberalo cely kopec. Nezdrzoval som sa dlho, popozeral dolezite veci a vydaval sa dalej, nakolko slnko uz zapadalo a mna cakalo uzavretie cesty. Rozmyslal som ci prespat vo Weimare alebo to strihnut priamo ale dalsia zbytocna noc a Torgau nebolo az tak daleko a tak som to riskol ze to stihnem pred zapadom slnka. Pustil som do radia na plne pecky Metalindu - Slnko stooooooooj - len text som upravil Slnko nezapadaj scem svetloooo :))) ale nestihol som to hah. Ale prisiel som este v case ked nebola uplna tma. Torgau je miesto stretnutia americko-ruskych armad, ked sa po alebo tesne pred porazkou nemecka 25. augusta 1945 stretli na rieke Labe, ktora preteka mestom. To ze uz zapadlo slnko a stmievalo sa mi bolo uplne jedno, ked som sedel uprostred pomnikov a stojanov na vlajky a lezal tam ako bezdomovec. Ludia sa na mna divali s podozrenim na vagusa, ale ja som vytiahol salamik, syr, rozsky, kolu a hodil som si slavnostnu poslednu veceru expedicie Normandia. Na jednej strane to bolo to najhorsie miesto, lebo som vedel ze tomu co som venoval 10 mesiacov zivota, vsetky peniaze a volaco co sa mi uz nikdy nevrati, sa koncilo, na druhej som bol stastny ze je to uz za mnou.

     Cez cestu tam boli garaze kde skusala nejaka lokalna metalova skupina a tak som si to dokonca vychutnaval spolu z muzikou. :) what a life

     Pred polnocou som naskocil do auta, hodil ukazovatel praha a smikal domov. Rozmyslal som nad zastavkou v Prahe, cesta bez poriadneho spanku a poslednu noc ziadneho neni nic moc hlavne ked som siel sam, ale v tomto momente mi bola Praha absolutne ukradnuta a tak som si povedal ze to necham az na doma. A ked nespomeniem maly manazersky spanok niekde pri Jihlave rano o 5 tusim, tak som o 7 bol doma…

Zaver:

Co povedat na zaver – asi len – JA SOM ESTE NESKONCIL :)))