Expedicia do Normandie 2009 - 65. vyrocie vylodenia! 1.cast
Nebudem dlho okolukvat, hadam len tolko ze to vznika asi takto. V hlave sa narodila myslienka. Sprvu mala, ale rastie kvety rozvija, sak je jedina tak stravy ma dost. A ta myslienka bola jednoducha - vyrazit smer Europa. Nie ze by sme v EU neboli, ale Europa zapadna a hlavne bojiska 2. svetovej vojny. A tak som sa zacal chystat na expediciu. Precestovane volaco mam a tak som vedel co potrebujem. Okrem beznych veci ako cesty, hotely a ine zivotu potrebne no nudne veci som mal nachystane pomerne rychlo, no hlavnu cast pripravy tvorili historicke mapy, historicke fotografie danych lokalit, hladanie muzeii zameranych na vojnu a tak...
Celkovo som po 10 mesiacoch nazbieral asi toto - dve knihy - o hrubke 500 stran. Zbalenie a samotna priprava pred cestou uz bola malickost. Potom prisiel datum 28. maj 2009 a ja zavcas rana vyrazam z Bratislavy smer Vieden - Salzburg - Berchtesgaden. Cesta cez rakusko bola rychla. Skoro prazdne dialnice ma doviedli do Salzburgu za par hodin aj so zastavkou na moje oblubene jedlo, ktore si v Rakusku vzdy doprajem. Netrvalo dlho a juzne od Salzbergu vchadzam cez priesmyk do Nemecka. Rozdiel som nezbadal, aj tu hovoria nemecky. Berchtesgaden je vzdialeny cca 30 km juzne od Salzburgu a tak som behom pol hodinky bol na mieste. Samozrejme ako kazdy cudzi v meste som sposobil taky mensi dopravny chaozz ale po obehnuti mesta 2 krad dokola som sa jednoducho zorientoval. Berchtesgaden nie je velke mesto a v nasom ponimani je to vacsia dedina. Prejst autom netrvalo dlho a v centre som nasiel vhodne parkovisko - pre autobusy - a tak som tam zaparkoval. Obehol nevelke centrum a hladal noclah. Hotely neboli velmi v mojom style, nie ze by neboli pekne ale ta cena heh, no tak som sa pobral do nedalekeho campu. Prijemna cena, upravovany, restauracia aj bazen. Nemal som nad cim rozmyslat. Ukotvujem novokupeny stan behom par minut a vyrazam na obchodzku okolia. Prechadzam cez Obersalzberg smerom dole do udolia do centra Berchtesgadenu. Do centra sa opat vydavam peso. Prechadzam obchody a miesta kde su stopy minulosti. Zopar som ich este nasiel. No toto pokojne mesto dnes uz sotva pripomina, co tu bolo 65 rokov dozadu. Na namesti som nasiel jedno z mala pozostatkov na vojnove obdobie a to bol pomnik padlim vojakom v prvej a druhej svetovej vojne. V meste toho viac k tomuto obdobiu asi nenajdete. Kedze som bol v horach, cakal som aj pocasie ake sa na noc nachystalo. Zima, mraky, mrcholenie. Nic moc na noc v stane. No okrem strasnej zimy mi noc ubehla rychlo a pohodlne. Rano okamzite vyrazam na nedaleky Obersalzberg, tentokrat vsak uz nie len na okruznu jazdu, ale kompletne preskumanie okolia. Nehlada sa to az tak tazko, nakolko v centre sa nachadza autobusova stanica, ktora vozi ludi do Orlieho hniezda. Inym sposobom ako autobusom sa totiz na orlie hniezdo nedostanete. Hned za stanicou nachadzam rovnu polsinu, kde kedysi stali budovy SS, pre vojakov, ktori strazili Berghof - Hitlerove sidlo. Z barakov SS neozstalo vobec nic, iba umelovybudovane jazierko. Vydavam sa smerom dole, a po par metroch v hustom lese nachadzam dlhoocakavany objekt - Berghof. Dnes vlastne len ruiny, nakolko ho v 1952 dali vyhodit kompletne dovzduchu. No aj tak je moznost si predstavit aka velka tato stavba bola. Zaklady su dobre viditelne a v urcitych oblastiach su vyssie ako 2 metre. Pri stavbe je stroha informacna tabula o aky objekt sa jedna. Nic viac sa tam najst neda. Pokracujem teda po prijazdovej ceste, po tej po ktorej sa vozili vsetci pohlavari nemeckej rise. Nedaleko stoji jedna z mala budov, ktorej sa vyhlo bombardovanie a nasledne nicenie na konci vojny a po nej. Je to hotel Zum Turken. Napriek tomu ze stoji iba par metrov od Berghofu, je tato budova neposkodena a velmi zachovala.
Okrem charakteristickeho razu budovy sa v nej nachadza menej znamy bocny vchod do podzemnych bunkrov, ktorymi je Obersalzberg uplne posiaty. Vstup bol trosku tazsi, nakolko na vratnici nikto nebol, dokonca ani pri vchode a nebol ani zvoncek, tak som klopal az stara babka, vyzerala ze ta si co to mohla pamatat, no nevedela anglicky, tak az ta ma pustila dnu. Do bunkra vyrazam len s biltenom zhruba nakreslenych chodieb. Tento vchod ako som spominal nie je hlavy vchod do podzemia a nie su ani prepojene a tak som sa po celom podzemnom bludisku pohyboval uplne sam. Vlastne ma doprevadzala silna ozvena, ktora neutichala ani po minute. Chlad a padajuce kvapky dodavali silnu atmosferu. Danu sekciu som presiel asi za 30 minut a nestretol som zivu dusu. Mohol som si vychutnat podzemie uplne sam. Bohuzial fotak mi babka nedovolila zobrat a tak som to fotil aspon na mobil a vzniklo par fotiek, ktore co to z vnutra ukazuju. Nasiel som tam klasicke mg posty, obranne postavenia na poslednu obranu, sekciu pre psov, sklad zbrani, obytne priestory, vojenske ubykacie a vchod do berghofu a sukromnych komnat Hitlera a Brownovej. Bohuzial tie pred niekolkymi rokmi zamurovali, nakolko si ludia odtial odlamovali kachlicky a ine casti aby si to odniesli ako suvenir domov. Kazdopadne dojem si odnasam silny, lebo toto su sekcie, ktore su minimalne zmenene alebo dotknute od cias ich posledneho pouzitia - aj ked na skutocnu obranu vyuzite neboli. Skryvali sa tam len ku koncu vojny ked bol Obersalzberg bombardovany. Chodieb su tam sice kilometre, no to co bolo pristupne som videl a tak postupujem dalej. Na ceste som sa este zastavil pri hotely Internacional, za ktorym sa nachadza male jazierko. Presne na tomto mieste stal dom Hermana Goeringa, no jeho stopy by sa hladaly uz len velmi tazko. Terenne upravy hotela to zmenili na nepoznanie a nie je tam ani najmansia znamka tejto usadlosti. Trosku juzne od hotela sa nachadza spravcovsky dom - druha budova ktora prezila do dnesnich cias.
Opat prechadzam cez luku kde stali kasarne SS a hned nato nastupujem na autobus, ktory ma berie smerom hore do Orlieho hniezda. Tento objekt nemusim nikomu predstavovat a nebudem ani pisat historice fakty, tie su volne dostupne na internete. Z Obersalzbergu je Orlie hniezdo nadherne vidiet a posobi ako strazna veza nad udolim v ktorom sa mesto nachadza. Cesta strmimi serpentinami mi moc dobre nerobila, a uz vobec nie, ked som videl tie mury popri ceste ako bezpecnostne zvodidla. Zavrat mi totiz nedovolila si vychutnat si pohlad do celeho udolia. Prichadzame na male parkovisko, kde si treba nahlasit cas odchodu, inac vas na ceste spat len tak nezoberu do autobusu. Pocet ludi sa tu kontroluje. Ale pohyb dalej je volny podla volby. Je moze posledny usek prejst pesi, ale kto by si nechal ujst jedinecnu cestu pozlatenym vytahom, ktory je jedinecny svojho druhu a dovezie vas az do srdca budovy. Vytah isiel velmi svizne a vnutri vyzera ako keby bol zo zlteho zrkadla, tak je vylesteny. Jazda netrvala dlho a bol som v Orlom hniezde. Podla planu budovi a navigacnych sipiek si obchadzam budovu a prilahle okolie. Nasledne sa pustam dnu. Vchadzam cez sklenenu terasu kde odpocivali aj vojaci 101. vysadkovej 506 pluku americkej armady, okrem nacistickych pohlavarov. Na stene su informacie o stavbe, dobyti a zivote v hniezde. Masivnymi dverami sa dostavam do prvej predsiene odkial uz vedu schody priamo do hlavnej saly. Obrovsky mramorovy krb je dominantou budovy a aj je to prve co si vsimam. Obraz, ktory daroval Musolini tam uz sice nevysi, nahradili ho inym, no dotvara atmosferu. Dnes je z Orlieho hniezda restauracia, a tak sa v miestnosti nachadza plno hosti, a casnikov, ktory tvoria dnesnu osadku objektu. Vrchne casti su premenene na bar a kuchynu. Miesto posobi ako cista turisticka atrakcia a nozostalo tu skoro nic co by pripominalo historiu. Hore som stravil asi hodinu a pol a podla nahlaseneho casu som sa musel dostavit k autobusom a naslednou cestou dolu pomaly ukoncujem tento den. Este som si naposledy presiel okolie, zisiel som do doliny do mesta, nalogoval na internet a poslal prve spravy domov. Pri vrateni sa do campu som si vychutnal berchtesgadenske pivo - prekvapivo dobre - ved nemecke - velke za 2.50 evracov uff :)
Kedze sa zacali mnozit mraky a aj mierne prsat, s nostradamovskou presnostou predpovedam dazd a tak balim stan, ktory ladujem do auta, nafukovacku hadzem na sklopene sedacky a prespavam v aute. Burka mi fajnovo bubnuje na auto a tak som toho vela nenaspal. Skoro rano to balim a odchadzam smer Braunau am Inn a Dachau. Nastastie Mnichov nie je daleko a cesta nebola plna.Po ceste do Mnichova odbacam smer sever do maleho hranicneho mestecka Braunau am Inn. Toto zahrabane mestecko nema pre mna nic dolezite ponuknut okrem jedneho domu, ktory tam stoji dodnes. Je to rodny dom Adolfa Hitlera. Mal som pribliznu lokaciu domu, no zo zaciatku som ho nemohol najst. A po navstiveni informacii si beriem letacik kde je nie priamo poukazane, ze je to jeho rodny dom, ale je tam pisane ze pred jeho domom stoji pamatnik obetiam koncentracneho tabora Mathausen. Podla toho sa ho da najst. Dom je dost velky a vo velmi dobrom stave. No pamatnu plaketu tu necakajte. V dome sa momentalne nachadza galeria a predaj umeleckych diel. Po par fotkach opustam Braunau a cez most prekracujem hranice opat do Nemecka. Preletel som okolo Allianz areny v Mnichove a po dialnici pokracujem az do Dachau. Najst tabor nebolo obzvlast tazke, ba dokonca sa mi podarilo najst miesto na parkovanie vedla vchodu a bez platenia hehe ved slovacisko som - platit nebudem :) Na vratnici si beriem dokumenty ohladne historie tabora a vyrazam si prezriet okolite budovy. Hlavne budovy tabora su velmi dobre zachovane, neboli nijak bombardovane ani nic podobne. Jedine co zmizlo boli domy pre vaznov. Zachovali sa tusim len dva. To co je vsak mozne vidiet v tomto tabore je stena, pri ktore boli popraveni tisicky vaznov a dve krematoria. Jedno je povodne, mensie a to druhe bolo postavene az pocas vojny a je vacsie. Dokonca tam clovek najde aj splynovaciu komoru v neporusenom stave. Nezdrzal som sa dhlo, tie priestory vo mne vyvolavali zly pocit a tak po okruhu okolo tabora sa vydavam na cestu smerom do Francuzska.
Konkretne je to mesto Haugenau - nijak zvlastne a nicim vynimocne. Toto mesto mam na zastavke do Bastogne v Belgicku a je to miesto viacmenej na prespanie. No ako mnohi vedia som fanusikom Bratstva neohrozenych a tak toto mesto nemozem vynechat. Jedna epizoda bola venovana priamo tomuto mestu a tak si ho chcem uz len z cirej zvedavosti pozriet. Cesta z mnichova mala trvat nejake dve - tri hodinky no to som zabudol ze nemecke sice kvalitne dialnice nepomozu ani ked su 4prudove, lebo nemci maju peniaze a kazdy si kupi vlastne auto a potom sa ich po ceste z prace nazbiera jak mravcov a ja koli tomu musim trcat v zacpe. Celkovo som si postal dobre dve hodinky, ale do Haugenau dorazam este za svetla a nachadzam utulny hotelik kde sa skladam na noc.
Pokracovanie v druhej casti... coskoro!
Fotoalbumy k prvej casti:
http://picasaweb.google.sk/PoloXSVK/ExpediciaNormandia2009BerchtesgadenObersalzbergOrlieHniezdo#
http://picasaweb.google.sk/PoloXSVK/ExpediciaNormandia2009BraunauAmInnDachau#
Komentáre
Prehľad komentárov
tento tyzden to planujem doplnit
fotky su na web picasa ako som pisal tie mozes pozriet aj teraz
vy planujete ist na vyrocie? ak ano tak ti mozem dat par rad comu sa vyhnut aby ste sa nedostali do komplikacii ako ja tiez par linkov na dobre muzea
dik za info
(miro, 27. 10. 2011 2:04)tento week zacneme davat dokopy cestu, predpokladam ze odchod stanovime na 04-mozno zaciatok 05/2012. Netrpezlivo cakam na tvoj pokracovanie normandie...
zdar
(polox, 17. 10. 2011 7:30)
zdar, odporucam aby si nevahal a hned ako budes pripraveny vyrazil, stoji to zato...
fotodokumentacia je na webpicase treba si ju pohladat podla casti z blogu... linky su na konci kazdej casti
tento tyzden planujem nahodit zvysok cesty...
netrpezlivo cakam na normandiu
(miro, 16. 10. 2011 11:20)a nejaku foto dokumentaciu, dufam, ze to doplnis :-)
parada
(miro, 16. 10. 2011 11:11)na takuto stezku sa uz pripravujeme a chystame roky s partiou, snad to 2012 vyjde
info
(polox, 28. 10. 2011 20:11)